Šarpej

Originálny názov plemena : Shar Pei
Krajina pôvodu : Čína
Doba vzniku : 16. storočie
Pôvodné využitie : Stráženie stád a obydlí
Dnešné využitie : Spoločník
Priemerná dĺžka života : 11 - 12 rokov
Hmotnosť : 16 - 20 kg
Výška : 46 - 50 cm

Medzi jednotlivými psami je rozdiel v množstve voľnej kože a záhybov na tele. Dospelý pes už nemá záhyby tak výrazné, ako šteňa, a niektorý jedinci môžu mať v tomto smere vzhľad celkom normálny. Existuje aj rozdiel medzi tzv. európskym a americkým typom, pričom typ európsky má väčšie množstvo prebytočnej kože na hlave a pyskoch. Záhyby a prebytočná kože na hlave, ňufáku a pyskoch prinášajú psom rôzne zdravotné problémy.

Výchova tohoto psa nie je príliš zložitá, zvládne ju aj začiatočník. Ako každý iný pes však potrebuje základný výcvik poslušnosti, ktorý musí byť nie len dôsledný, ale aj spravodlivý. Neprimerané tresty môžu nepriaznivo pôsobiť na psychiku psa, šarpeja stačí pokarhať zvýšeným hlasom, to je pre neho väčšinou dostatočným trestom. Pri výcviku je však nutné brať do úvahy pomalšie chápanie tohoto psa a jeho lenivosť. Vyžaduje to istú trpezlivosť majiteľa, ale pes sa cviky dokáže dobre naučiť.

Toto plemeno nie je vhodné k umiesteniu v koterci, pretože miluje teplo a pohodlie. Za útulný a pohodlný brlôžok vám bude bezmedzne vďačný. Väčšina šarpejov taktiež nemá rada vodu, či už je to pri kúpeli, vonku v daždi alebo je to len kaluž na chodníku alebo orosená tráva, vždy sa jej radšej vyhne. V byte je tento pes veľmi čistotný, a väčšinu z nich ani nenapadne ničiť veci alebo nábytok, ktorý sa v byte nachádza, je možné ho preto bez obáv doma zanechať samotného. Čas, strávený o samote, prespí.

Toto spoločenské plemeno nemá dnes žiadne pracovné využitie a stojí po boku človeka ako priateľ.

Šarpej nie je žiadny veľký športovec, je to skôr pohodlný leňoch a stačia mu kratšie prechádzky v kľudnom tempe. Za nepriaznivého a daždivého počasia sa dokonca radšej zdrží doma, a vydrží veľmi dlho bez vyprázdňovania.

Tento pes má veľmi citlivú kožu a je veľmi náročný na čistotu prostredia, v ktorom žije. Jeho koži síce nevadí hlina a prach, ale pokiaľ je znečistená nejakou chemickou zlúčeninou, ako je napríklad soľ alebo olej, je nutné ju okamžite umyť. Pokiaľ však pes žije v čistom prostredí, má jeho srsť aj koža samočistiace schopnosti a nie je potrebné časté kúpanie. Pokiaľ je už nutné k vykúpaniu pristúpiť, je nutné použiť len vysoko kvalitné prípravky, určené k starostlivosti o psa. V dobe lienenia nie je vhodné kartáčovanie, postačí masírovanie gumovou rukavicou aj proti srsti s následným odstránením zbytkov srsti a lupín mäkkou handričkou. Pri niektorých problematických prejavoch kože je dobré vytrieť srsť a kožu handričkou namočenou v slabom roztoku hypermangánu. Dôležitá je taktiež starostlivosť o oči, lebo tento pes je náchylný k očným chorobám vďaka prebytočnej koži na hlave.